Živočíšne bielkoviny a úskalia IGF - 1

Inzulínu podobný rastový faktor (IGF-1), ľudský rastový hormón, je v tele jedným z najvýznamnejších aktivátorov rastu plodu v maternici i rastu v detskom veku. Neskôr v živote však vysoké hladiny IGF-1 nie sú žiadnou výhodou. Napomáhajú bunkovej replikácii a rastu, ktoré môžu urýchľovať proces starnutia a podporovať rakovinu. IGF-1 sa vyrába predovšetkým v pečeni a jeho výroba je stimulovaná rastovým hormónom pochádzajúcim z hypofýzy. Strava s vysokým obsahom živočíšnych výrobkov a živočíšnych bielkovín podporuje nielen srdcové ochorenia, ale aj rakovinu - najmä tým, že zvyšuje v tele produkciu IGF -1. Preukázalo sa, že u dospelých ľudí vyššie hladiny IGF-1 v krvi podporujú rast, množenie a šírenie rakovinových buniek. Zvýšené hladiny IGF-1 sú spojené s vyšším rizikom všetkých hlavných druhov rakoviny, vrátane rakoviny hrubého čreva, prsníka a prostaty. IGF-1 stimuluje mitózu (delenie buniek) a bráni apoptóze (proces smerujúci k bunkovej smrti). To znamená, že nielen podporuje šírenie rakovinových buniek, ale súčasne tiež potláča schopnosť imunitného systému identifikovať a zabíjať abnormálne bunky ešte predtým, než sa z nich stanú bunky rakovinové (apoptóza).

Ako starneme, vysoké hladiny IGF-1 v krvi stimulujú replikáciu poškodených buniek, ktoré by inak nemohli prežiť až do štádia zhubnosti. Zvýšená aktivita IGF-1 sa zúčastňuje mnohých rôznych procesov podporujúcich rast, množenie, prežívanie, priľnavosť, migráciu a inváziu nádorových buniek, ale tiež angiogenézu (zvýšený rast krvných ciev) a rast metastáz. Zníženie hladín IGF-1 v dospelosti je spojené s redukciou oxidačného stresu, znížením zápalu, vyššou inzulínovou citlivosťou a väčšou dĺžkou života. IGF-1 je nepochybne jedným z hlavných ovplyvňujúcich faktorov pri rozvoji rakoviny prsníka. Európsky perspektívny výskum rakoviny a výživy (EPIC) odhalil, že zvýšené hladiny IGF-1 sú spojené s 40% nárastom rizika rozvinutia rakoviny prsníka u žien starších ako päťdesiat rokov. Podľa Nurses' Health Study boli vysoké hladiny IGF-1 spojené so zdvojnásobením rizika u žien v období premenopauzy. Spojenie medzi zvýšenou hladinou IGF-1 a rakovinou prsníka potvrdili aj ďalšie štúdie na ľuďoch a revízie vedeckej literatúry a päť metaanalýz. Inými slovami vedecká literatúra všeobecne podporuje a prijíma skutočnosť, že zvýšené hladiny IGF-1 podporujú túto bežnú formu rakoviny. Základným diétnym faktorom, ktorý určuje hladiny IGF-1, je živočíšny proteín. Preto za vysokú hladinu IGF-1 v krvi zodpovedá nadmerný príjem mäsa, hydiny, morských plodov a mliečnych výrobkov, ktorý je v našej spoločnosti tak bežný. Je smutnou iróniou, že ako deti sme sa všetci učili, že živočíšne výrobky sú pre našu stravu zásadné práve kvôli biologicky kompletnej bielkovine, ktorá je nevyhnutná pre dobré zdravie. Výskum z posledných desiatich rokov však už zhromaždil rad dôkazov, že práve zvýšené množstvo biologického proteínu je tou najškodlivejšou vlastnosťou živočíšnych výrobkov, a preto je tak dôležité ich príjem redukovať. Keď získavame bielkoviny z rastlinných zdrojov, podporujeme tým svoje zdravie, bez toho aby sme podporovali rast rakovinových buniek. Mliečne produkty pravdepodobne zvyšujú hladinu IGF-1 viac ako ostatné živočíšne výrobky. Pravdepodobne to spôsobujú ďalšie bioaktívne, rast podporujúce zlúčeniny spolu s obsahom bielkovín v mlieku; ale hladinu IGF-1 podstatne zvyšuje aj mäso, ryby a hydina. Pozitívnu koreláciu medzi mliekom a zvýšenou hladinou IGF-1 potvrdilo desať rôznych pozorovacích a niekoľko intervenčných štúdií. Zvlášť citlivá na hladiny IGF-1 sa zdá byť rakovina prostaty, a práve jej výskyt sa prudko zvyšuje v krajinách, ktoré vynikajú vysokou spotrebou mliečnych produktov a mäsa. Vo Physicians' Health Study sledovali bádatelia celkom 21 660 mužov po dobu 28 rokov; tí, ktorí denne vypili jednu porciu mlieka, podliehali dvojnásobnému riziku úmrtia na rakovinu prostaty v porovnaní s mužmi, ktorí pili mlieko len zriedka. Rizikovým faktorom bola aj konzumácia mäsa, ktorá v tejto štúdii tiež zvyšovala hladiny IGF-1 a riziko úmrtia na rakovinu prostaty. Zvyšovanie IGF-1 konzumáciou mäsa, hydiny a rýb potvrdilo hneď niekoľko štúdií.
Súvislosť medzi IGF-1 a rakovinou je šokujúca záležitosť, pretože celé zástupy chudnúcich naskočili na alegorický voz diéty bohatej na bielkoviny a podľahli presvedčeniu, že pomáhajú svojmu zdraviu, keď jedia vaječné bielky, ryby a chudé mäso. Môže sa však stať, že sa toto uvažovanie stane zdrojom explózie rakoviny. Naopak nutritariánstvo je špecificky navrhnuté tak, aby maximalizovalo množstvo živín chrániacich proti rakovine a minimalizovalo zložky, ktoré rakovine napomáhajú. Avšak niekoľko otázok nám ešte ostáva nezodpovedaných.

IGF-1 a ochorenia srdca.
Spojenie medzi IGF-1 a ochorením srdca skúmala štúdia z roku 2009 publikovaná v periodiku European Journal of Endocrinology. Vedci sledovali v priemere päť rokov jedincov vo veku od 50 do 89 rokov (priemerný vek 68 rokov) a zistili, že vyššie hladiny IGF-1 sú spojené s vyššou úmrtnosťou na akúkoľvek príčinu. Zaznamenali tiež výrazné zvýšenie v počte úmrtí na kongestívne srdcové zlyhanie v skupine s najvyššou hladinou IGF-1. Vzťah medzi vyšším IGF-1 a počtom úmrtí na infarkt nebol odhalený. Zrejme je možné, že starnutím môže aj hladina IGF-1 klesnúť príliš nízko ako príznak postupujúceho ochorenia, a zmiasť tak niektoré dáta spájajúcej vyššie IGF-1 s ischemickou chorobou srdca. Väčšina dnešných výskumov potvrdzuje, že ako príliš vysoká, tak príliš nízka hladina IGF-1 je spojená s vyššou kardiovaskulárnou úmrtnosťou. Uvedené zistenie pomohla vysvetliť väčšia a dlhodobejšia štúdia publikovaná v roku 2014. Táto významná štúdia porovnávala nízko glykemické diéty s vysokým obsahom živočíšnych bielkovín a nízkym obsahom cukru s diétami, ktoré obsahovali málo živočíšnych výrobkov a málo pridaných cukrov. Vedci sledovali viac ako osemnásť rokov vyše šesť tisíc ľudí. V rozmedzí 50-65 rokov odhalili bádatelia v priebehu osemnástich rokov štvornásobné zvýšenie rizika úmrtia na rakovinu v skupine konzumujúcej viac živočíšnych bielkovín v porovnaní so skupinou, ktorá ich prijímala menej a k tomu 75% nárast celkovej úmrtnosti. Štúdia pracovala s tromi skupinami: skupinou konzumujúcou veľa bielkovín (20% alebo viac kalórií prijímaných vo forme proteínov), stredné množstvo bielkovín (10-19%) a málo bielkovín (menej ako 10%). Potom vedci izolovali negatívne účinky príjmu veľkého množstva proteínov a zistili, že poškodenie je spojené len s proteínom živočíšnym; rastlinné potraviny s vysokým obsahom bielkovín riziko ochorenia nezvyšovali. Zaujímavé bolo tiež trojnásobne zvýšené riziko úmrtia na rakovinu aj u skupiny prijímajúcej stredné množstvo bielkovín; plynie z toho, že živočíšne výrobky, a to aj keď sú prijímané v umiernenom množstve, silne podporujú vývoj rakoviny. Dôležité je tiež povedať, že skupina s najvyšším množstvom konzumovaných proteínov prijímala priemerné (alebo menšie) množstvo bielkovín, ktoré konzumuje väčšina Američanov, a rozhodne menej proteínov živočíšnych. Rad populárnych diét povzbudzuje ku konzumácii ďaleko väčšieho množstva živočíšnych výrobkov. Napríklad niektorí obhajcovia Paleo stravy odporúčajú, aby zo živočíšnych výrobkov pochádzalo 50-75% kalórií, čo môže byť ešte drasticky riskantnejšie, než naznačujú výsledky tejto štúdie. Skupina s najnižším množstvom prijímaných bielkovín, ktorá vynikala najväčšou dlhovekosťou, prijímala z proteínov menej ako 10% kalórií (z čoho vyše polovicu tvorili pravdepodobne bielkoviny živočíšneho pôvodu), čo je menej ako tretina toho, čo v súčasnosti bežne jedia Američania. Ďalej je zaujímavé, že títo vedci odhalili 73x vyššie riziko vyvinutia diabetu v skupine prijímajúcej viac bielkovín a 23x vyššie riziko v skupine so stredným množstvom bielkovín oproti skupine prijímajúcej ich malé množstvo. Toto zvýšené riziko cukrovky s rastúcim príjmom bielkovín bolo konzistentné medzi všetkými vekovými skupinami, vrátane tých najstarších. Vedci sami starostlivo zdôraznili, že toto zvýšené riziko cukrovky a úmrtia platí len pre príjem bielkovín živočíšnych a u proteínov rastlinných nehrozí. Naopak v najstaršej kohorte tejto štúdie (priemerný vek vyšší ako 70 rokov) štúdia preukázala zvýšené riziko úmrtia na rakovinu v priebehu ďalších osemnástich rokov u skupiny s najnižším množstvom bielkovín a najnižšou hladinou IGF-1. Z toho vyplýva, že konzumácia menej živočíšnych bielkovín je prospešná až do vyššieho veku, kedy sa môže zhoršovať celkové zdravie a u človeka príliš klesá telesná hmotnosť. Vedci na základe svojich dát, ďalších výskumných štúdií a práce na zvieracích subjektoch vyvodili hypotézu, že po 75. roku života sa u niektorých dospelých rozvinie znížená schopnosť vstrebávať živiny a objavuje sa úbytok hmotnosti a rastúca slabosť, ktorá si môže vyžadovať viac bielkovín prijímaných v strave (a vyššiu hladinu IGF-1), aby bola zachovaná primeraná svalová hmota a imunitné funkcie. Radí preto, aby sa 10% príjmu kalórií v podobe proteínov stalo v tomto veku spodnou hranicou. Inými slovami konzumácia dostatku bielkovín (rastlinných potravín s vyšším obsahom bielkovín ako konopné a slnečnicové semienka a strukoviny), a to aj vrátane živočíšnych výrobkov (ak je to nutné), môže byť neskôr v živote dôležité, ak robí človeku problém kapacita trávenia a zvýšená slabosť. Predčasné starnutie a telesné slabnutie s rastúcim vekom je však ďaleko pravdepodobnejšie u človeka, ktorý celý život jedol SAD, než u človeka, ktorý sa držal mnoho rokov nutritariánskej stravy podporujúcej dlhovekosť. Štúdie skúmajúce vplyvy IGF-1 u starších ľudí doteraz dochádzajú k protichodným a neistým záverom, ktoré ďalej komplikujú účinky potravín zvyšujúcich IGF-1. Napríklad viac rýb v strave starších osôb môže zvyšovať hladinu IGF-1, ale pozorované zdravotné prínosy môžu mať na svedomí tiež protizrážajúce účinky rybieho tuku. Existujú dokonca dôkazy, že vyššia hladina IGF-1 chráni u slabších starších ľudí pred nestabilitou plátov a napomáha inzulínovej citlivosti, čím prispieva k dlhšiemu životu. Tejto komplikovanej téme sa v súčasnosti aktívne venuje niekoľko prebiehajúcich výskumov. Práve teraz však vieme, že po väčšinu dospelého života je prínosom nižšia hladina IGF-1 a že ku koncu života je pravdepodobne najlepšie, ak nie je hladina IGF-1 ani príliš nízka, ani príliš vysoká. V túto chvíľu možno tvrdiť, že sa dá odporučiť zvýšenie príjmu bielkovín v posledných desiatich rokoch predpokladanej dĺžky života - tj. v 85 rokoch u zdravých ľudí a v 70 rokoch u ľudí menej zdravých. O potrebe zahrnúť do stravy viac živočíšnych výrobkov kvôli zvýšeniu množstva bielkovín by sa však malo najlepšie rozhodovať na individuálnom základe a nie podľa nejakého rutinného vekového vzorca. Aj ak požiadavky jednotlivca naznačujú, že by bolo prínosom zahrnúť do jeho stravy živočíšne výrobky, malo by sa ich množstvo ďalej držať na nízkej úrovni, aby sa žiaducich výhod dosiahlo s minimálnym rizikom. Pre dĺžku života je výhodou spoliehať sa s plnením našej potreby bielkovín - a to aj ku koncu života - hlavne na rastliny s ich vysokým obsahom, ako je listová zelenina, semienka a strukoviny, nie živočíšne výrobky. Ak sa chcete dožiť stovky, cesta k tomuto cieľu je úplne jasná. Storočia ľudia majú v tele nízke hladiny IGF-1 a vysoké hladiny protizápalových molekúl z rastlinných potravín bohatých na živiny. Tajomstvom maximalizácie dlhovekosti a ochrany proti rakovine je dvojaká výhoda stravy znižujúcej hladinu IGF-1 a poskytujúcej veľa fytochemikálií, ktoré znižujú hladiny oxidačného stresu. Množstvo živočíšnych výrobkov, ktoré možno bezpečne pridať do stravy podporujúcej dlhý život, sa nedá jednoznačne určiť a môže sa líšiť od jedného človeka k druhému. Odhadom považujem za riskantné množstvo, ktoré presahuje 200 gramov týždenne u žien a 280 gramov týždenne u mužov, lebo nad touto hladinou začína krivka IGF-1 povážlivo rásť. Rozhodne sa jedná o oblasť, kde má veda ešte čo doháňať, tento odhad však predstavuje rozumné vodítko založené na dnes dostupných informáciách.

Zdroj: Joel Fuhrman